Tenis a fyzioterapia
Tenis, označovaný aj ako biely šport sa zaraďuje k jedným z najobľúbenejších športov už v mladom veku detí. Rozvíja kondíciu, silu, súťaživosť, cieľavedomosť, disciplínu, samostatnosť, výbušnosť, rýchle reakcie, rozhodovanie v krátkom čase, taktické myslenie, koordináciu pohybov, dlhodobé sústredenie a v neposlednom rade zdokonaľuje povahu človeka. Obľúbený je vo všetkých vekových kategóriách. Vyznačuje sa dôležitou prípravou ako fyzickej tak aj psychickej stránky hráča (3).
V tenise hráči využívajú množstvo šprintov do všetkých smerov, najčastejšie do strán, mnoho výskokov, výpadov, skĺznutí, ktoré sa dookola opakujú. Veľa úderov je tak odohratých v nestabilných pozíciách, po ktorých sa hráči opäť vracajú do základnej pozície, z ktorej musia byť pripravení rýchlo reagovať na ďalší úder (1).
Aký vplyv má tenis na zdravie športovca?
Tenis na prvý pohľad predstavuje elegantný šport, pri ktorom sa hráči vyhýbajú zraneniam, nakoľko nejde o žiadny kontaktný šport a vyskytuje sa tu minimálne množstvo pádov. Napriek tomu jednostranné zaťaženie, veľké fyzické nároky a opakované pohyby prispievajú k preťaženiu až poškodeniu pohybového systému hráča.
Svalovú dysbalanciu môžeme charakterizovať ako nerovnováhu svalov v pohybovom aparáte. V tenise je dominantná vždy jedna horná končatina. Na nej sa neustále jednostranne zaťažujú rovnaké svalové skupiny a nastáva svalová dysbalancia v rámci laterality. Následne sa pridruží zmena pohybových stereotypov a kompenzačné preťaženia iných svalových skupín.
Záver je zmenšenie rozsahu pohybu v určitých segmentoch (4).
Lateralita a jednostranné zaťaženie pri tenise sa prejaví najmä na zmene držania tela. Jedným z viditeľných znakov je zmena postavenia ramien. U niektorých hráčov je rameno na hrajúcej paži postavené nižšie, avšak vo väčšine prípadov je rameno postavené vyššie, a to na základe slabej stabilizácie svalov ramenného pletenca. Dochádza tak k vzniku kompenzačného stereotypu pomocou m. trapezius, ktorý býva často na hrajúcej strane preťažený. Ruka v ruke sa k trapézu pripája aj hyperkyfóza hrudnej chrbtice a skrátené prsné svaly, v dôsledku čoho je tak obmedzená pohyblivosť v ramennom kĺbe a tým hráč stráca plnú náprahovú fázu a lepší švih do úderu.
Príklad: U tenistu je preferovaný jeden úder – forehand. Tým je neustále zvyšovaná rotácia trupu do strany úderu. To je dôvod prečo vzniká hypertrofia bedrových svalov na nehrajúcej strane (2).
Tenisový úder očami fyzioterapeuta
Základné východiskové postavenie v tenise predstavuje postavenie chodidiel na širšiu bázu, zníženie ťažiska a miernu flexiu kolien. Do vychádzajúcej pozície sa tenista vracia po každom odohratom údere. Tým pádom nastáva preťaženie a teda skrátenie
m. iliopsoas, ischiokrurálnych svalov a m. triceps surae.
Pri servise dochádza k veľkému prehnutiu chrbtice do extenzie a následnej rotácie, čím sú preťažené vzpriamovače trupu. Pri rotáciách a úklonoch, ktoré hráč využíva v náprahovej ale aj švihovej fáze sú skrátené m. quadratus lumborum, paravertebrálne svaly, m. trapezius – horné vlákna, m. sternocleidomastoideus a na druhej strane m. levator scapulae. Každý tenista automaticky izometricky aktivuje svaly predlaktia a to držaním rakety, tým vzniká ich hypertrofia, na dominantnej ruke väčšia. Výrazným znakom pri tenistoch je sila stisku. Pri mužoch je o 22% a u žien o 33% väčšia na dominantnej hornej končatine (5). Všetky vyššie popísané svaly,
ktoré sa zapájajú do úderov, sú hlavným dôvodom narušenia svalovej dysbalacie tenistov, nakoľko sa zapájajú vždy len jednostranne. Tým sú tenisti o to viac náchylní na vznik zranení
v dôsledku stáleho preťaženia jednej strany tela.
Najčastejšie zranenia
Najviac postihnutou oblasťou u tenistov bývajú dolné končatiny a to kvôli opakujúcim sa prudkým pohybom a rýchlym zastaveniam. Ďalej je to chrbtica, konkrétne drieková oblasť a na horných končatinách rameno, lakeť a zápästie (1).
Najčastejšie tenisové zranenia môžeme rozdeliť do 3 skupín:
- Zranenia vzniknuté v dôsledku jednostranného zaťaženia – laterality
- Zranenia vzniknuté zápalom šľachových úponov – entezopatie
- Úrazy mäkkých tkanív a kostenných štruktúr
K najčastejším zranenia tenistov patria:
- bolesť chrbta
- bolesť zápästia
- syndróm manžety rotátorov
- tenisový lakeť
- golfový lakeť
- skokanské koleno
- morbus Osgood-Shlatter
- ruptúra achilovej šlachy
- distorzia členka
Fyzioterapia najčastejších zranení
Hlavným cieľom fyzioterapie a rôznych techník regenerácie v tenise je prevencia pred preťažením jednotlivých segmentov organizmu, svalových a úponových štruktúr, poškodenia mäkkých tkanív, šliach, väzov, chrupaviek a fasciálnych štruktúr. Taktiež je fyzioterapia
dôležitá u hráčov, ktorých obmedzuje únava alebo pokiaľ sa dostávajú z určitého vzniknutého zranenia, či už v jeho akútnej alebo pokročilej fáze. Práca fyzioterapeuta spočíva v tom,
zbaviť tenistu bolesti a dostať ho späť na požadovanú výkonnostnú úroveň za čo najkratšiu dobu.
1. Uvoľnenie: je jednou z najdôležitejších častí, nakoľko sú u tenistov mnohé svaly preťažené a stuhnuté ako dôsledok jednostranného preťaženia. Využiť môžeme myofasciálne uvoľnenie, masáže, mäkké techniky, tejping, kryoterapiu, statický
strečing, postizometrickú relaxáciu alebo recipročnú inhibíciu.
2. Mobilizácia: zaraďujeme ju k technikám, vďaka ktorým vieme obnoviť kĺbnu hybnosť repetetívnymi pohybmi. Mobilizačné pohyby sa opakujú až kým neuvoľníme kĺbnu blokádu.
3. Posilnenie: po uvoľnení a rozmobilizovaní kĺbu, môžeme začať excentricky posilňovať pohybový systém. Štúdie ukazujú, že práve excentrické cvičenie je najvhodnejšia intervencia pri liečbe mnohých zranení.
4. Stabilizácia: je dôležitá obzvlášť na horných končatinách v oblasti zápästia, ramenného kĺbu a lopatky.
5. Reedukácia techniky: pri riešení problému je v neposlednom rade dôležitá komunikácia fyzioterapeuta s trénerom. Rozanalyzovanie techniky jednotlivých úderov. Spoločne majú úlohu hľadať v dôsledku ktorých tenisových činností mohlo preťaženie a zranenie vzniknúť.
Kompenzačné cvičenia v tenise
Kompenzačné cvičenia nám slúžia na pozitívne ovplyvnenie pohybového systému a vyrovnávanie chybných stereotypov. Pomocou nich sa môžeme zamerať na akúkoľvek časť tela. Predovšetkým sú to svaly, väzy a šľachy. Vieme, že práve regenerácia predstavuje najmenšie percento zložky v tréningovom pláne hráčov. Práve vtedy dochádza k hromadeniu negatívnych zložiek v tele, čo vedie k preťaženiu pohybového systému a vyvrcholením môže byť vznik rôznych zranení.
Práve o basketbale sa hovorí ako o vhodnom kompenzačnom športe pre tenistov. A to hlavne pre podobné vlastnosti, ktoré zahŕňa. Rýchle štarty, behy do všetkých smerov, rýchle zmeny smeru a taktiež sledovanie lopty a druhého hráča zároveň.
„Práve basketbal sa považuje za vhodný kompenzačný šport pre tenistov.“
Tenis je šport, kde majú hráči hlavný cieľ vyhrávať a zlepšovať sa. V tomto prípade je úplne jedno či sú na profesionálnej alebo rekreačnej úrovni, či sú to deti alebo dospelí. Dôležité je v zápale hrania a trénovania nezabúdať na potrebný oddych, regeneráciu a kompenzáciu, ktorá má v každom jednom športe nezastupiteľné postavenie. Pokiaľ je hráč dôsledne pripravený a tréningový plán je dobre nastavený, dokáže na kurte podávať maximálne výkony
a dlhodobo udržať pohybový aparát bez zranení a sekundárnych problémov.
„Dôležité je v zápale hrania a trénovania nezabúdať na potrebný oddych, regeneráciu a kompenzáciu, ktorá má v každom jednom športe nezastupiteľné postavenie.“
Použitá literatúra:
1. BOLLETTIERI, N., 2017. Bollettieriho tenisová škola. Praha: Grada Publishing, a. s.
ISBN 978-80-271-0059-0.
2. BURDA, M., 2016. Jednostranné zaťaženie a jeho kompenzácia 17-18 ročnýchtenistov. Bakalárska práca. Prešov. [cit. 2024-2-3]. Dostupné z: https://opac.crzp.sk/fn=detailBiblioFormChildCBFPS&sid=427371B0090519B80243D421842E&seo=CRZP-detail-kniha
3. JANKOVSKÝ, J., 2002. Tenis. Praha: Grada Publishing, spol. s r. o. ISBN 80-247-0169-3.
4. ROETERT, E. P. et M. S. KOVACS, 2014. Tenis anatomie. Praha: Albatros Media a. s.ISBN 978-80-264-0563-4.
5. SEVERA, J., 1993. Tenis: učební texty pro trénery II. A III. třídy – 1. díl. Praha: TMK-ČTS.